Koníky,koníky a koníky!

Malebná dedinka Hrubov je konečná zástavka...vystupovať! Dookola sú hory, kopce, kopčeky,no rovinka na široko ďaleko nikde....a tam sme sa vybrali v piatok aj za predpokladu že určite zmokneme nakoľko sa blýskalo a obloha bola zatiahnutá mrakmi ako dávno už nie!Ale dáždik by sa zišiel...to hej! Nevzdali sme to! Boli sme očakávaní milou, ústretovou rodinkou Orlejovcov, ktorí nás srdečne privítali...A čo aké nás tam čakalo? No predsa koníky, koníky a koníky! Pán Orlej nás priviezol na lesníckom terénnom aute k pastvisku kde sa koníky pásli. V úvode nám porozprával o nehostinnom živote rodených tu v tomto hornatom kraji v dedinke Hrubov, ako ťažko bolo treba získať políčko na zasadenie nejakej zeleniny, či zemiakov.....Predstavil nám svoje kobyly a porozprával nám o tom, že kone sa delia na chladnokrvné a teplokrvné plemená a aký je medzi nimi rozdiel či už v povahe, alebo v ich využití, že každý koník ma svoj PAS, teda ako my ľudia rodný list, len s tým rozdielom že v jeho pase sú zapísaní jeho predkovia otca a matky....Po dlho týždni práve v piatok sa takáto milá návšteva s koníkmi deťom najviac páčila, previezli sa v sedle koníka, hladkali, obzerali, prihovárali sa im a dokonca im uplietli aj vrkoče na ich krásnych hrivách. Bolože to radosti, koníky nám dali toľko pozitívnej energie, že sme zabudli aj na všetky starosti z celého týždňa v škole...Ešte nám počasie dovolilo prezrieť aj žrebcov , p. Orlej nám vysvetlil rozdiely a povahové vlastnosti oproti kobylám a ich využitie , nakrmili sme ich poobdivovali ale len spoza plota , nakoľko žrebce majú povahu nevyspytateľnú a pohladkať ich je skôr pre odvážlivca...Rozlúčili sme sa a radostnými srdiečkami a krásnymi zážitkami....posadali do auta a už sa aj rozpršalo....Konečne aj dáždik je treba....